Keď rast predaja prestane byť výhodou: v ktorej fáze rozhodovania sa nachádzate?

Rast predaja sa vo firmách často oslavuje ako jednoznačný úspech. V logistike je však práve rast momentom, keď sa začnú odhaľovať systémové slabiny. Väčšina firiem si problém neuvedomí v okamihu, keď vznikne, ale až vtedy, keď sa začne prejavovať navonok – voči zákazníkom, obchodu alebo vedeniu. Zriedkavo ide o náhly kolaps. Oveľa častejšie ide o postupný prechod medzi fázami, v ktorom doterajší spôsob fungovania prestáva stačiť.

Fáza 1: Zatiaľ to ešte zvládame

V tejto fáze logistika ešte drží krok s rastom, aj keď čoraz viac stojí na operatíve a improvizácii:

rast objednávok je vítaný,
problémy sa riešia operatívne,
systém sa opiera o ľudí, nie o dáta.

Táto fáza nie je chyba. Je to prirodzený stav pred zmenou. Riziko vzniká vtedy, keď v nej firma zostane príliš dlho.

Fáza 2: Začíname narážať na limity

Objem a komplexnosť prevádzky sa dostávajú za hranicu toho, na čo boli pôvodné procesy navrhnuté. Objavujú sa však prvé signály:

dodacie lehoty sa predlžujú,
sklad pracuje na hranici kapacity,
pribúdajú výnimky a manuálne zásahy.

V tomto bode už nejde o výkon. Ide o to, že procesy neboli navrhnuté pre aktuálny objem.

Práve tu sa firmy najčastejšie začnú obzerať po automatizácii – často však bez jasného cieľa.

Fáza 3: Vieme, že niečo treba zmeniť – ale nevieme čo

Firma si uvedomuje, že problém už nie je krátkodobý, no chýba jasná predstava o správnom ďalšom kroku. Toto je najcitlivejší moment a rozhodnutia sa odkladajú, pretože:

investícia je vysoká,
nie je jasné, kde začne návratnosť,
existuje obava z nesprávneho kroku.

„Podľa globálnych dát sa približne 8 % zásob ročne stratí alebo znehodnotí pre nedostatočný prehľad o ich pohybe a stave.“ (Zdroj: Avery Dennison)

Fáza 4: Rozhodnutie už nemožno odkladať

Zmena sa stáva nevyhnutnou a každé ďalšie čakanie začína generovať reálne náklady. Otázkou už nie je či, ale ako. Automatizácia však nie je cieľ.
Je to zásah do systému, ktorý buď: